Dovolenka patrí zamestnancovi v základnej výmere určenej Zákonníkom práce (a to 4 týždne; ak ste dovŕšili 33 rokov, tak 5 týždňov a ak vykonávate určité povolania napr. pedagóga, výskumného pracovníka, tak 8 týždňov). Pracovná zmluva, prípadne kolektívna zmluva môžu určovať vyššiu výmeru dovolenky. Ak ste vyčerpali 1 deň dovolenky nad rámec výmery určenej zákonom, resp. pracovnou/kolek­tívnou zmluvou, musíte zamestnávateľovi zmysle Zákonníka práce vrátiť náhradu mzdy, ktorú Vám vyplatil (pravdepodobne vo výške 75 Eur, ktorú uvádzate).

Ustanovenia § 131 Zákonníka práce o zrážkach zo mzdy splnomocňujú zamestnávateľa vykonať zrážky zo mzdy bez súhlasu zamestnanca len v dvoch súhrnných prípadoch:

1. podľa odseku 1, v zmysle ktorého je zamestnávateľ povinný prednostne vykonať z príjmu zamestnanca zrážku sumy preddavku na daň a zrážku súm poistného na sociálne poistenie a sumy poistného na zdravotné poistenie (t.j. vykonať zákonné odvody do poistných fondov za zamestnanca); výkon týchto zrážok zo mzdy mu vyplýva z príslušných právnych predpisov a súhlas zamestnanca sa nevyžaduje,
2. podľa odseku 2, ktorý dáva zamestnávateľovi právo vykonávať zrážky na základe vykonateľných rozhodnutí nariadených súdom alebo príslušným správnym orgánom, a zrážky plnení, na ktoré zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol bez ďalšieho súhlasu zamestnanca; okruh takto vykonateľných zrážok je v ustanovení § 131 ods. 2 Zákonníka práce taxatívne určený a zamestnávateľ si ho nemôže svojvoľne rozširovať.

Akékoľvek ďalšie zrážky z príjmu zamestnanca, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto ustanovenia Zákonníka práce, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.

Situácia v otázke nespadá pod možnosť vykonávať zrážky zo mzdy podľa § 131 ods. 1 alebo ods. 2, ani mu táto povinnosť nevyplýva z iného osobitného predpisu. Je zrejmé, že zamestnávateľ nemá právo vykonávať žiadne ďalšie zrážky z príjmu zamestnanca bez jeho súhlasu, teda ani v prípade, ak zamestnancovi vyplatil určité sumy omylom, alebo ak nesprávne vypočítal nároky a vyplatil zamestnancovi vyššiu sumu a účelom zrážky by bolo dodatočné „vrátenie“ neoprávnene vyplatenej sumy mzdy alebo iného plnenia.

Samotná skutočnosť, že zamestnancovi bola (omylom, chybou alebo z iných dôvodov) vyplatená suma, na ktorú nemal nárok, môže pre zamestnávateľa predstavovať právny dôvod na opodstatnenosť požiadavky voči zamestnancovi vrátiť neprávom vyplatenú sumu. Táto možnosť vyplýva z ustanovení § 222 Zákonníka práce, definujúceho bezdôvodné obohatenie a postup v prípade bezdôvodného obohatenia niektorej zo strán pracovnoprávneho vzťahu.

Bezdôvodné obohatenie je v § 222 Zákonníka práce všeobecne definované v odseku 2 ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, v súlade s úvodným odsekom 1 tohto ustanovenia musí (je povinný) obohatenie vydať, t.j. vrátiť tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný.

Zákonník práce v § 222 v poslednom odseku 6 však jednoznačne upravuje, že vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať len v prípade, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené. Lehota na predloženie požiadavky o vrátenie takýchto neprávom vyplatených súm je ustanovená na tri roky od ich výplaty.

Pokiaľ zamestnávateľ vie jednoznačne preukázať, že zamestnancovi bola suma mzdy za prácu nadčas vyplatená duplicitne (čo by malo byť zrejmé aj pre zamestnanca z dokladu o výplate mzdy), možno opodstatnene predpokladať, že zamestnanec uzná požiadavku zamestnávateľa na vrátenie neprávom vyplatenej sumy.

Ani v prípade uznania požiadavky zo strany zamestnanca však zamestnávateľ nemôže túto požiadavku, aj keď by bola akokoľvek oprávnená, zrealizovať bez dohody so zamestnancom o zrážke zo mzdy. Pri uspokojení svojho nároku je povinný postupovať v súlade s § 131 ods. 3 Zákonníka práce a so zamestnancom dohodnúť zrazenie omylom vyplatenej sumy napr. vo výplate za nasledujúci mesiac.