Odstupné patrí zamestnancovi, ktorého pracovný pomer so zamestnávateľom sa končí výpoveďou alebo dohodou zo zákonom stanovených dôvodov. Odstupné sa zo zákona poskytuje v rozmedzí od jedného priemerného mesačného zárobku zamestnanca po jeho päťnásobok, ak nie je v pracovnej zmluve zamestnanca alebo v kolektívnej zmluve dohodnuté výhodnejšie odstupné.

Osobitnou sadzbou je upravené odstupné u zamestnanca, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.

Nárok na odstupné vo vzťahu k opakovanému uzatvoreniu pracovného pomeru s tým istým zamestnávateľom upravuje § 76 ods. 4 Zákonníka práce. Podľa tohto ustanovenia ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.

Zamestnancovi, ktorý opakovane uzavrie pracovný pomer s tým istým zamestnávateľom, patrí odstupné z každého skončenia pracovného pomeru, ak sa tento pracovný pomer skončí dohodou zo zákonom uvedených dôvodov. Rovnako patrí zamestnancovi odstupné z každého skončenia pracovného pomeru výpoveďou z rovnakých dôvodov, ak pracovný pomer ku dňu jeho skončenia trval najmenej dva roky. Zákon upravuje povinnosť zamestnanca vrátiť pomernú časť odstupného poskytnutého zamestnávateľom, ak zamestnanec s ním alebo jeho právnym zástupcom opakovane uzavrie pracovný pomer pred uplynutím času určeného podľa vyplateného odstupného.