Pravdou je, že vistéria je mimoriadne životaschopná liana, ktorá je úplne bezohľadná. Ako každá liana – aj ona miluje rast do výšky, čiže na plochu nie je vôbec náročná. Keďže je to ovíjavá liana, potrebuje na svoj rast nahor oporu, o ktorú sa môže ovinúť. V tomto momente je však taká bezohľadná /alebo náruživá/, že oporu, ktorá jej pomáha dostať sa vyššie, dokáže svojím neuveriteľne silným „objatím“ úplne zdeformovať. Je pritom jedno, či ide o nohu pergoly, odkvapovú rúru, či strom. Na jeho kmeni dokonca necháva hlboké stopy, ako pytón, ktorý chce zahrdúsiť antilopu. Toto všetko je pravda, vistéria je krásna a vražedná zároveň. No všetky tieto hororové príbehy sa tradujú o druhoch, pochádzajúcich z Ázie. Ide o vistériu čínsku (Wisteria sinensis), ktorá pochádza z Japonska a strednej Číny a vistériu kvetnatú (Wisteria floribunda). Tá prvá má kratšie strapce kvetov, ktoré majú maximálne 20 cm a výrazne voňajú. Rozkvitajú naraz skoro na jar ešte pred pučaním listov. Tá druhá kvitne na konci jari obrovské strapce kvetov, ktoré môžu dosiahnuť dĺžku až 50 cm. V rovnakom čase ako kvety sa objavujú aj listy. Je tu však ešte vistéria, ktorá pochádza zo severnej Ameriky – vistéria krovitá (Wisteria frutescens) a tá je menej rozpínavá, čiže nerastie tak bujne a agresívne ako jej ázijskí príbuzní. Ďalší rozdiel je v kvitnutí – nekvitne na jar, ale koncom leta. Tento druh už na silnú oporu môžete vysadiť. No aj tak by som zvážil použitie vistérie v predzáhradke a skúsil tam radšej plamienky.